Chystám sa natáčať
Asi pred pol rokom sa ma zmocnila túžba ukazovať ľuďom môj svet mojimi očami a to prostredníctvom filmovania, kamerovania apod. Hneď keď vidím nejakú kameru rozslintám sa ako hladná veverička čumiaca na krabicu orieškov. Môj výraz tváre v tej chvíli ani nie je možné rozpoznať, či už ho dokonca definovať. Najlepšie to bolo keď sme boli v Bratislave na vianočných nákupoch a ja som so sesternicou behal po nákupnom centre, lebo si chcela kúpiť tašku. Sem-tam sme sa stavili v niakom tom elektre a obzerali sme mobili, 3D televízory, proste všeličo možné a zrazu, ako so sa otočil mi do očí udrela vystavená moja vytúžená kamera Sony HDR-CX160. Okamžite som sa priplazil k stojanu, na ktorom bola upevnená a sesternici som o nej chvíľu rozprával ako keby bola moja. Nanešťastie ju to tam asi nebavilo a pobrali sme sa preč. Tento moment som spomenul preto, lebo práve s touto kamerou chcem ja a moji kamoši natáčať (ako prvý film) paródiu na Harryho Pottera: Harry Motel a Dary Mora. Viem, dosť ošarpaný názov, ale keď chcete byť iný, musíte sa podľa toho aj zariadiť, no nie? Ako prvé sme si na malý papierik napísali mená postáv, ktoré budú vystupovať v našom príbehu a vedľa nich sme napísali meno osoby, ktorá ju bude hrať, napr. Hron Fízli-Jožko Mrkvička :D Trvalo nám asi dva dni zostaviť celý zoznam. Dokonca sme sa aj hádali, lebo sme každý chceli hrať bezkonkurenčného Chaplina alebo Harryho. Nakoniec sme to nejako vyriešili a všetci boli spokojný. Keď už bolo obsadenie takmer hotové, začali sme písať prvé dialógy a texty, ktoré by sa vo filme mohli ukázať. Dokonca ja doma som si hľadal na internete najlepšie hodnotené vtipy a preformuloval som ich tak, aby sedeli s menami postáv. Div sa svete, aj sa mi to podarilo. Že ako to viem? Moja spolužiačka Sabína, mimochodom inteligentné dievča mi potvrdilo vtipnosť vtipov tým, že sa začala smiať hneď pri prvom. Dohodli sme sa teda, že bude písať scénár a ja zabezpečím všetko ostatné. Lenže deň nato mi povedala, že nemá čas a nevie, či to vôbec niekedy napíše. Už to bolo jedno, keďže po týždni sme si na naše predstavy ani len nespomenuli i keď som raz spomenul, či by ten scénár naozaj nevedala napísať dočkal som sa zase tej istej odpovede. Možno po Vianociach, keď by som túto kameru už teoreticky mohol mať, by sme mohli začať natáčať, na čo sa hrozne teším, dúfam že to neskončí hrozne a že nebudú samé problémy.
Viktor